EBIDAT - Die Burgendatenbank

Eine Initiative der Deutschen Burgenvereinigung Menu

Bojnický zámok/Schloss Bojnice

Geschichte:

Die Burg wurde als Verwaltungszentrum des oberen Nitratals im Frühmittelalter gegründet. Ende des 13. Jhs. war die Burg in den Händen vom Bzovik-Zweig des Adelsgeschlechts Hunt-Poznany. Von dieser Familie gelangte die Burg an Mathäau Csák. Nach seinem Tod fiel sie 1321 an den König. Ende des 14. Jhs. erlangten die Adeligen aus Jelšava und später die Nachkommen von Onufri Baldy die Burg. Ende des 15. Jhs. war sie im Besitz des unehelichen Sohnes von König Matthias Corvinus, Jan. Von diesem gelangte sie an Stefan Zápolský. 1528 folgten die Thurzo als Besitzer der Burg und nach deren Erlöschen 1636 die Adelsfamilie Pállfy, die sie bis Anfang des 20. Jhs. im Besitz hatten. 1945 gehörte die Burg Ján Bata. Seit 1945 befindet sie sich in Staatsbesitz.
.
Hrad bol založený ako správne centrum Horného Ponitria. V závere 13. stor. bol v rukách bzovíckej vetvy rodu Hunt-Poznany, od ktorých ho prevzal Matúš Cák z Trencína. Po jeho smrti v roku 1321 sa znovu stal královským majetkom. Na konci 14. stor. ho získali páni z Jelšavi a neskôr potomkovia Onufria Baldyho. V závere 15. stor. bol jeho majitelom nemanželský syn krála Mateja Korvína Ján. Od neho ho získal Štefan Zápolský. V roku 1528 sa jeho vlastníkom stali Thurzovci. Po smrti bezdetného Michala Thurzu v roku 1636 ho získali Pálffyovci, ktorí ho vlastnili až do zaciatku 20. stor. Do roku 1945 bol majetkom Jána Batu. Od roku 1945 je vo vlastníctve štátu. (P. B.)

Bauentwicklung:

Baugestalt und Grundriss der mittelalterlichen Burg, die indirekt in der Urkunde aus dem Jahr 1113 erwähnt wurde, sind unbekannt. Von der hochmittelalterlichen Burg aus dem 13. und 14. Jh. blieb die Ringmauer der Burgmitte mit ovalem Grundriss erhalten. Die Anlage stand auf der Höhe eines niedrigen Travertinhaufens. Weitere weitreichende Baumaßnahmen wurden Ende des 15. Jhs. durchgeführt. Aus dieser Zeit stammt eine neue, polygonale, turmbewehrte Ringmauer, die auch die Vorburg umgab. Im 16. Jh. wurde der Burgkern durch neue Wohngebäude und einen Batterieturm auf der nordöstlichen Seite ergänzt. Um die Wende des 16./17. Jhs. wurden neue Gebäude ausgebaut. Diese trennten die Vorburg in zwei Teile. Die Umbauten im 17. Jh. berührten vor allem die Vorburg. Die heutige romantische neogotische Form stammt von den Umbauungen von Ján Pálffy in den Jahren 1889-1910.

Podoba a rozsah vcasnostredovekého hradu, spomínaného nepriamo v listine z roku 1113 sú neznáme. Z vrcholnostredovekého hradu z 13. a 14. stor. sa zachovalo obvodové opevnenie hradného jadra s oválnym pôdorysom. To stálo na vrchole nízkej travertínovej kopy. Dalšie rozsiahle stavebné úpravy sa vykonávali na hrade v závere 15. stor. Z tohto obdobia pochádza nové obvodové opevnenie, tvoriace predhradie v tvare polygonálneho prstenca, spevneného v miestach zalomení vežami. V 16. stor. bolo hradné jadro doplnené o nové obytné stavby a batériovú vežu na severovýchodnej strane. Na prelome 16. a 17. stor. boli vybudované nové budovy orientované napriec predhradíma deliace ho na dve casti. Prestavby v 17. stor. sa dotkli najmä predhradia. Dnešnú romantickú neogotickú podobu získal pocas prestavieb uskutocnených Jánom Pálffym v rokoch 1889-1910. (P. B.)

Baubeschreibung:

Die Baugestalt der Burg ist maßgeblich durch die historistische Umgestaltung der Anlage in den Jahren 1889-1910 geprägt. Ein Graben umgibt die Gesamtanlage. Das Erscheinungsbild der Anlage wird durch den gotischen prismenförmigen Turm auf der Ostseite, die im Stil der Neugotik umgestaltete Barockkapelle auf der Südseite, einen halbzylindrischen Turm an der Südwestecke und eine polygonale Bastion an der Nordseite bestimmt. Den Zugang zur Vorburg gewähren eine barockzeitliche Eingangspforte sowie ein prismenförmiger Torturm. Renaissancegebäude unterteilen die ringförmige Vorburg. Diese Gebäude verbinden die Vorburg mit der Burgmitte. Aus der Mantelmauer der Burgmitte tritt auf der Westseite in die Vorburg ein Baterieturm aus der Renaissancezeit hervor. Auf der östlichen Seite befindet sich ein neogotischer Turm. Die Kernburg weist eine kreisförmige, romantisch geprägte Bebauung mit einem kleinen Vorhof auf. In der Mitte befindet sich ein Brunnen, welcher in eine Höhle unter der Burg mündet.

Podoba hradu je výrazne poznacená romantickou neogotickou úpravou z rokov 1889-1910. Hrad po celom obvode ohranicuje priekopa vyhlbená do travertínového podložia. Vonkajšej fasáde hradu výrazne dominujú gotická hranolová veža na východnej strane, baroková, neogoticky prestavaná kaplnka na južnej strane, polválcová veža na juhozápadnej strane a polygonálna bašta na severnej strane. Do predhradia sa vstupuje cez barokové predbránie a hranolovú vežovitú bránu. Prstencové predhradie s obvodovou zástavbou je rozdelené renesancnými budovami, spájajúcimi zástavbu predhradia s jadrom hradu na dve casti. Z jadra pláštového opevnenia (Mantelmauer) jadra hradu do predhradia vystupuje na západnej starne renesancná batériová veža a na východnej strane novogotická veža. Jadro hradu má obvodovú romanticky upravenú zástavbu s malým nádvorím. Uprostred neho je studna, ústiaca do jazierka v jaskyni pod hradom. (P. B.)

Arch-Untersuchung/Funde:

Archeologisches Ausgrabung durch das Ponitrianske múzeum Prievidza (M. Remiášová) in den 1990-er Jahren.